Umývanie rúk a duše

Muži sú pútnici cestujúci po svete. Ľahko prijímajú výzvy a preberajú impulzy, no nechajú sa strhnúť prúdmi.  Žena udržuje domáci krb, vychováva deti a stráži pôvodné tradície rodu.

Osobne si myslím, že na Slovensku, aj dnes, drží rodinu pohromade žena. Podobne  je tomu aj v iných krajinách Európy,  napríklad v Taliansku, kde  syn prijíme definitívne  rozhodnutie až potom, keď jeho ideu schváli matka. Tak je tomu v tradičných rodinách, aj inde na svete.

Preto je duševnosť, hygiena a čistota rodiny a vzťahov,  stále na bedrách žien. A je to, zdá sa,  dobre. Prečo?

Možno preto, že iskry z vesmíru, myšlienky,   sú kozmicko-mužskými  impulzami.  Ale treba ich  realizovať  v hmote.  Tento proces potrebuje duševné teplo, ktoré myšlienku živí, aby sa sformovala. A tou dušou, živiteľkou,  je žena. Darmo sa nehovorí: “ Za každým úspešným mužom hľadaj ženu.“

Ja by som to rozšírila takto: Za úspešným a spokojným mužom stojí láskyplná a múdra žena. Lebo poznám úspešných mužov, ktorí majú bohatstvo, uznanie sveta, aj krásne ženy. Ale vrhajúc sa do nových pracovných i ľúbostných dobrodružstiev, nepoznajú mieru, nenachádzajú vnútorný pokoj.

Láskyplná a múdra žena je ako strom, ktorý rastie na úpätí hôr. Svojimi koreňmi chráni horu, aby sa mohla týčiť k nebesiam a nezosunula sa. Svojou korunou tróni nad zemou, zakvitnutá krásou teší  svet, keď dozrú jej plody, živí ho.  A takto žije v harmónii s premenami prírody.

Ona sa stará o hygienu svojho tela aj duše, keď nosí pod srdcom nový život. Keď dieťa  uzrie svetlo sveta, úzkoslitvo stráži čistotu v  jeho okolí.  Neskôr ho učí poznávať svet, aj to, ako si umývať rúčky a starať sa o svoje telo. Je to láskyplný a zmysluplný proces.

Dá sa povedať, že v Európe sme až úzkostlivo čistotní. Dbáme  o svoju telesnú hygienu a napríklad pri umývaní zubov použijeme  kefku, kefôčku, zubnú niť, nakoniec na dezinfekciu ústnu vodu. Ruky si umývame viackrát denne, používame vlhčené utierky a dezinfekčné roztoky.

Priekopníčkou hygieny v Európe  bola Florence  Nightingalová, spomínam si, ako sme sa o nej učili  na základnej škole.  V 19. storočí učila babice umývať si ruky pred tým, ako prišli k rodiacej žene. Pretože sa stávalo,  že pôrodná babica, odišla od práce v maštali ku rodičke tak, že si  špinávé ruky neumyla, len utrela do zástery. Zaniesla do rodidiel ženy infekciu a dôsledkom boli časté úmrtia. Vtedy nepoznali  neviditeľných nepriateľov, ktorých nazývame baktérie a vírusy.

Dnes sa toto u nás nestane.  Lekári a sestry pracujú v sterilnom prostredí a to nielen v nemocnici ale aj v ordináciách,  prezliekajú si čisté plášte dezinfikujú ruky, majú ochranné pomôcky.

A predsa nás aj dnes, očami nerozpoznateľný  nepriateľ, poriadne prekvapil. Aspoň ho, toho času, ako nepraiteľa vnímame. Ale hovorí sa, každé zlo je na niečo dobré, poďme si na to posvietiť.

Umývanie rúk je dnes prioritou, a to nielen kvôli dezinfikcii vírov a baktérií. Buďme všímavé. Medzi rôznorodými  činnosťami potrebujeme pauzu. Umytie rúk okrem toho, že  odplaví nečistoty, osvieži  našu pokožku, aj dušu.  Skutočne nie je vhodné, aby žena od klávesnice  počítača  šla rovno do kuchyne a dotkla sa chleba, alebo začala miesiť cesto. Rôzne činnosti nesú rôzne vibrácie a my ich na rukách prenášame.

Prúd vody je zmysluplným predelom a očistou, medzi procesmi.

Mimochodom, vieme o tom z čoho sa skladá naša bytosť?  Čo potrebuje náš duch? Vieme akú potravu potrebuje naša duša? Čo ju živí, čo ju ničí, ako sa do nej môže dostať  vírus….    Źe môže byť dokonca otrávená? A máme vôbec dušu ?

Nie nevymýšľam, hľadám fakty.  Spomeňte si,  čo zvykneme,  hovorievať:  „Cítim sa ako bez duše!“  „Ten chodí ako bez duše!“  Ale aj: „Už ma to nebaví, som z toho otrávená !“

Nástrojmi poznávania duše sú naše zmysly.  Pozrime sa, čo nám  hovoria ony:

  • „Tých jeho rečí som už prejedená !“
  • „Som smädná po nehe! Po láske !“
  • „Bola som zaslepená !“
  • „Nemôžem ho ani cítiť !“
  • „Tvoje  slová sa ma dotkli !“

Dá sa teda povedať, že dušu máme a tiež, že správanie každého z nás sa dotýka ostatných. Sme za stav svojej duše zodpovední.

Čo je dôležité pre duševnú hygienu

  • Buďme si vedomí toho, aké programy si nahrávame očami. Starostlivo vyberajme filmy na ktoré pozeráme, aby boli pozitívne a poučné.  Aby neboli smutné, ani agresívne.  Obdivujme krásu kvitnúcich stromov a kvetov, ponárajme sa do ich vôní.
  • Sledujme, čo si púšťame do uší. Vyberajme si témy na rozhovory s priateľmi a buďme bdelí pri prerozprávaní negatívnych situácií. Keď sa nám nepáčia reakcie politikov alebo susedov, ale môžeme prispieť k zlepšeniu situácie, konajme v zmysle dobra pre celok.  Ak nie, nekomentujme hlúpe, či nekompetnetné chovanie, a to ani v myšlienkach. Máme tiež právo odísť z prítomnosti ľudí, či priestoru, plného negatívnej energie.
  • Ústa nám neslúžia len na uspokojenie hladu či maškrtenie, ale na posilnenie tela. Peto si buďme vedomí toho, čo do nich vkladáme a tiež, čo z nich vychádza. Negatívne reči nás oslabujú. Mlčať je zlato.
  • Nezabúdajme pohladiť a pritúliť k najbližším.  Vypýtajme si objatie, keď  ho od partnera nedostaneme prirodzene. A nadšením z krásy jarnej prírody objímajme srdcom svet. Dá sa to !

Lebo keď hovoríme o premene spoločenskej situácie, o novom prístupu k životu, je to v našich rukách.

Dezinfekcia duše

Prebieha v tichu. Jej nástrojom je rozlišovanie a výsledkom je uvedomovanie. Toto je práca podstatná pre  náš život. Keď sa jej venujeme pravidelne, nestratíme sa ani v epidémii. Potrebujeme na ňu čas a priestor. Oboch sa nám teraz, v čase karantény, dostáva viac ako predtým. Nemáme sa na čo vyhovárať, sadnime do meditácie.

Keď začneme dušu dezinfikovať, často sa ukáže zanedbaná  infekcia. Máva formu negatívnch emócií, ako je strach, hnev, bezmocnosť, ktoré nabíjajú naše staré programy, ale tie nepotrebujeme.  Je dobré, keď negatívnu myšlienku či emóciu   nielen rozpoznáme,  ale uvedomíme si, že je len zvykom, napríklad takto:

„Vitaj, poď, ideme sa  premeniť!.“ Potom  v oblasti  srdcovej čakry vyžiarim lásku,  súcit.  Pri opakovanom  hĺbaní budem prekvapená, koľko tepla a energií v sebe objavím. Cesta do vlastného vnútra  bola mojou  najdobrodružnejšiou  a najzmysluplnejšou cestou v živote . A našla som tam to najvzácnejšie. 

Duša je naším spojením s duchom,  s Bohom.  Je naším pokladom.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Je profesionálnou konzultantkou v oblasti biológie stavieb a harmonizácie priestoru. Píše, umelecky tvorí a je lektorkou vzdelávania dospelých. Je matkou troch detí. Môj príbeh si prečítajte tu
Komentáre

Pridať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Vaše osobní údaje budou použity pouze pro účely zpracování tohoto komentáře.

  • DESATORO PRE VÝBER OBRAZOV DO INTERIÉRU

    Ak túžite po kráse a harmónii, potom je tento eBook plný inšpirácie, určený práve Vám.

  • Nejnovější články
  • Stretneme sa na Face-booku
  • Kategorie