Sebarozvoj v domácnosti

Už dlhé roky  sú mojimi klientami domy.   Majú svoje charaktery,  podobne ako ľudia.  Viem ich aj liečiť a naučila som sa, ako si pri budovaní domova rozvíjať  schopnosti vnímania.

Keď sú naše bydliská  miestami plnými energie,  stávajú sa domovmi. Cítime sa dobre, duša prekvitá, náš duch  je dobre ukotvený v realite. Takto  pestujeme dobro pre seba, aj ostatných.  Viac o tom v mojom článku

Keď sa chceme o domácnosť zodpovedne starať a je nás doma, pod jednou strechou veľa,  máme skutočne mnoho príležitostí na „tréning“ v oblasti sebarozvoja. Ak používame súčasne srdce aj rozum,  potom pochopenie a uvedomenie, ktoré v týchto procesoch doma vzniká, vytvára atmosféru lásky a prijatia.

Prečo sa mám zaujímať, viac ako doteraz,  o svoj domov?

Pretože sme s ním tesne spojení. Pamätáte si, ako ste sa tešili, keď ste prvýkrát načrtli  „plány“ domčeka na kus papiera?  A po procedúre schvaľovacieho konania, ste spoločne s robotníkmi oslávili kopanie základov?  Ako vaša  radosť a sebahodnota rástla,  úmerne  výške múrov stavby?  A cítili ste sa ako „kráľovná“, keď ste sa do domu nasťahovali a s hrdosťou pozývali na  návštevu rodinu a známych.  A nikomu nevadili ešte  nezariadené miestnosti.   Dom bol  naplnený vôňou dobrého jedla, vaša „ríša“ bola plná  radosti a spokojnosti.

Moja rada: 

Ak práve staviate, urobte  si piknik priamo na stavenisku, nech aj deti vidia, ako vyzerá telo domu, koľko káblov a aké potrubia sú vedené v stenách a podlahe.  Nech dom rastie spolu s deťmi, nech majú „priame“ zážitky.  Prineste  do miestnosti budúcej kuchyne kyticu lúčnych kvetov.   Napečte koláče a ponúknite robotníkov. Budujete tak základy „toho dobrého“, hoci neviditeľného, čo je súčasťou vášho domova.  A to už teraz, v procese výstavby. 

A možno bývate v domčeku po rodičoch, ktorý potrebuje revitalizovať.   Aj tu vaša sebaistota  rastie  s každou zvládnutou premenou, či je to renovácia kúpeľne, alebo maľovanie stien.   Vy máte na čom stavať, na svojich zážitkoch a krásnych pocitoch z detstva, ktoré sú prítomné v každom kúte.

Tie príjemné si pestujte a rozprávajte o nich svojim deťom a vnúčatám.  Chráňte si ručne vyšívaný obrus alebo vankúš od starej mamy, ktorý darujete svojim potomkom.  Budujete tak mosty v prúdoch  času, pomáhate predkom, aj potomkom.

Moja rada:

Negatívne zážitky premeňte. Ak sa vám znovu a znovu v mysli objavuje nepríjemný obraz agresívneho otca, či nešťastnej matky, mentálne to ošetrite:   Predstavte si túto situáciu s rovnakými osobami, ale inak  Ako sa na seba pozerajú pohľadmi plnými pochopenia a lásky. Ak sa v dome stalo nešťastie, dajte ho vysvätiť kňazovi.   

Pre môj  duchovný rozvoj je najlepšie vycestovať  do Indie, či ?

Navštívila som veľa krajín,  aj žila  s mníchmi v čínskom kláštore.  Môžem povedať, že „seba si  berieme so sebou všade“,  aj svoj obraz sveta. Preto hovorím,  že aj  doma máme to, čo na premenu potrebujeme.

• Aj v ašrame  musím  mlčať, upratovať …  a vezmú mi mobil.
• Môj  partner,  je tým najlepším koučom….  hoci mu kladiem otázky,  aj tak si na ne odpovedám  sama.
• Snažím sa svoje deti vychovávať najlepšie ako viem. A keď zistím, ako veľmi sa mi  podobajú, nezostáva mi nič iné, len totálne  sebaprijatie.
• Môj  pes a mačka sú  členmi domácnosti.  Milujú ma, čistia energiu v dome, reagujú na moje emócie. Na nich si  trénujem spojenie s „neviditeľnými“ svetmi.
• Moje  rozhodnutie bývať  pod jednou strechou s členmi rodiny bolo dobrovoľné. Rodičov som si vybrala ja,  deti, naopak, si vybrali mňa. Som teda úplne slobodná bytosť, keď prijmem za život zodpovednosť.
• Keď dokonale spoznám svoj domov, teda viditeľné, aj neviditeľné  bytosti v ňom,  áno, môžem dospieť  aj doma  k osvieteniu.

Prečo je dobré trénovať schopnosti doma? 

Domov potrebujeme udržiavať čistý  a presvetlený, aby jeho telo   zostalo zdravé. Zanedbaný priestor v nás navodzuje opakovanie starých a nezdravých vzorcov správania.

Preto pravidelne upratujme ekologickým spôsobom. Viac o upratovaní si prečítajte v tomto mojom článku.  Dbajme na to, aby sme veci odkladali na im vyhradené miesto, dotýkajme sa ich jemne a vedome, vyzdobme si príbytok kvetmi. .

Príbeh z detstva:

Od malička moji rodičia dbali na dôsledné vykonávanie domácich prác. V sobotu som nemohla nikam ísť, kým nebol celý dom „vygruntovaný“. V nedeľu popoludní bol čas oddychu. Kým sme boli s bratom malí, vzala nás mama do náručia,  tancovala s nami po kuchyni  a spievala. Dodnes sú tie chvíle pre mňa živé. Bola vtedy šťastná a krásna. Spev sa mi tak dosal pod kožu, že som si práci spievala aj ja, dokonca s takou radosťou, že ma vraj bolo počuť až pri potoku – tristo metrov od nášho domu.    A verte-neverte, pri umývaní podlahy si spievam dodnes, nie vždy, ale často. Môj dom to má rád.

Keď sa tešíme zo života a dbáme o príjemnú atmosféru v našom domove robíme pre svojich najbližších to najlepšie.

Želám vám šťastný život.

Eva Krčmáriková Schneider