Prečo som sa rozhodla písať blog?

Po viacerých šokujúcich zážitkoch vlastnej neschopnosti, pri snahe zoznámiť sa zo sociálnymi sieťami a novými aplikáciami v PC, sa to podarilo, vytvorila som si vlastný web. Žiť svoj život musí každý sám. Zasahovať inému do neho neslobodno.

Ale zdieľať svoj pohľad na svet a seba v ňom,  je krásne ľudské.

Ako podnikateľke sa mi o komunikáciu s klientami a verejnosťou starali zamestnanci. A fungovalo to dobre. Pred šiestimi rokmi sa situácia zmenila. Zmenila som bydlisko a o pár týždňov som mala úraz, ktorého následkom bola obmedzená pohyblivosť a tým výkon milovaného povolania.

Potom dostala úder duša. Zo života začali odchádzať moji rodičia, naprv otec, potom mama. V priebehu roka a pol som stratila oboch. Skúsená priateľka mi povedala, že sa s bolesťou v srdci budem vyrovnávať rok, ale trvalo mi to dlhšie. Realitu bolo treba nielen prežiť, ale aj prijať a postaviť sa v ženskej rodovej línii na poslednú  priečku.

To nieslo so sebou zmeny, o korých som netušila.

Po príchode domov z pohrebu mojej mamy, som sedela večer v meditácii a pocítila som, čo  konkrétne znamená byť v rode posledná. To sa dá len zažiť. Žiť  bolo najprv ťažké, v mojich náladách sa objavilo veľa smútku a silná potreba samoty.  Pracovala  som málo, veľa času som trávila prechádzkami v prírode a umeleckou tvorbou. Takmer všetok môj čas a energiu, som tri roky,  venovala sebe.

Teraz prichádzam, plná sily, k ľuďom a s novými projektami  do podnikateľského sveta. 

Stále som toho názoru, že najlepšie je odporúčanie človeka človeku. Ale život zariadil, aby som náhodou začula poznámku odborníka na marketing, ktorá zaujala moju pozornosť:   „Keď firma odíde zo sociálnych sietí, do pár mesiacov o nej nik nevie.“

Každodenný život mi ukazuje, že architektom môjho života som ja.  Viem ho uchopiť  inak, ako predtým. Cítim a myslím celitvejšie, nikoho a nič nevylučujem, ani sociálne siete.

Skutočne, žijem rada. Mám oveľa menej strachu a menej očakávaním. A čuduj sa svete,   „zázraky“ sa začali diať samy.  A o ne sa chcem s Vami deliť.

Budem sa tešiť, keď budete mojou širokou,  sociálnou rodinou.

Srdečne

Eva