Očakávanie premeny

Väčšina z nás je zvyknutá prijímať, čo nám je ponúkané. Často zabalené v dizajnovom obale, a často neskúmame, či je to pre nás dobré. Občas nás  potom z toho bolí brucho, alebo hlava, ale nám to, zdá sa nevadí. Neskúmame kvalitu a pravosť veci. Pravda okrem bio-trendov v stravovaní,  a bývamí, to sa v poslednom desaťročí rýchlo mení.

Ale zdá sa mi, že je to málo.

Prečo?

V zmysle zdravého stravovania a potreby meditácie som sa prebudila v strede deväťdesiatych rokov minulého storočia. Pripravovala som telo cvičeniami Tai-či a studenými kúpeľmi. Okrem makrobiotickej stravy som „hltala“ všetku dostupnú literatúru. Do môjho života vstúpili duchovní učitelia a ja, dôsledne nasledujúc ich  pokyny, som dychtivo očakávala rok 2000.

Prišiel prelom tisícročí  a zásadná zmena nenastala. 

Život pokračoval, aj ja som kráčala ďalej, vidiac, ako ľudia okolo mňa bežia, hľadajúc nové a nové zážitky.  Áno, aj mňa lákali  nové možnosti, činnosti  a produkty. Stres často ústil do chaosu. Stavy vyčerpanosti sa striedali s pasívnym konzumným  odpočinkom. A na vyhodnocovanie zážitkov, ktorých bolo skutočne veľa, sme si málokedy našli čas. Chutilo nám cestovanie, spoznávaie sme si často mýlili so skutočným poznávaním a tak sme zostávali na povrchu.

Mala som pocit, že nás, ľudstvo, niekto varí vo veľkom kotle, ako tú žabu vo vode, ktorej postupne zvyšujú teplotu, a ona si ani nevšimne, že ju uvarili.  

Vnímala som zmeny, snažila sa robiť veci inak, ale narážala som na bariéry, a často aj na výsmech.  Vtedy, keď som navrhovala riešenia z pohľadu celku, nie jednostrannej výhodnosti.  Videla som a veľmi jasne, možné dôsledky konania môjho i sveta,  ale zdalo sa mi, že nenám moc, zmeniť situáciu k lepšiemu. Preto som nasledujúci „možný“ predel očakávala s otvorenou mysľou a srdcom.

Rok 2012 spoločnosť nezastavil, mňa áno.  

Prišiel rok opradený katastrofickými predpoveďami o konci sveta, ktoré  sa „nenaplnili“. Zdalo sa, že v spoločnosti  a hospodárstve nedošlo k zásadným zmenám, zato  v mojom živote áno. Odsťahovala som sa z hlavného mesta a okolnosti ma donútili zastaviť sa.  Obmedzená v pohybe, po úraze, bez možnosti vykonávať milovanú prácu, som mala dostatok času a podmienky na to, aby som skúmala, čo sa to vlastne deje.

Prečo si nekladieme otázky o obsahu balíčka, za ktorý platíme svojou energiou? 

Možno preto, aby sme nevyzerali ako hlupáci. Médiam dovolíme, aby odviedli našu pozornosť na nepodstatné skutočnosti. Následne sa chováme ako stádo, bez spoločných morálnych zásad. Morálku máme každý svoju, bez ohľadu na celok.

Čo sa s nami stalo?  

Redukovali sme sa na človeka, ktorý je „len spotrebiteľom“ vzduchu, vody, potravín, tovarov  ?

Vieme kto vlastne sme?

V roku 2020 som  neočakávala nič,  a deje sa toho veľa. Tentoraz nás to zastavilo všetkých. 

• Prvé čo si treba priznať v tejto situácii, že ako ľudstvo sme v kríze, ktorá je prirodzeným vyústením nášho konania, cítenia a myslenia. Ale  kríza vždy nesie v sebe aj šancu nového začiatku.
• Sme v období veľkej premeny planéty. Napriek všetkému,  čo sa bude diať, hľadajme to, čo máme my, ľuďia, spoločné, aby sme sa mohi byť  ako jednotlivci tvoriví.
• Treba jasne a dôsledne rozlišovať medzi tým, čo je dočasné a čo večné. Venujme energiu tomu, čo je zmysluplné, čo nesie v sebe pokračovanie života.  Pestujeme tým duševno-duchovnú úroveň bytia.
• Dobré je pravidelne sa zastaviť a pozrieť sa na život, jeho vrstvy  rozprestrieť pred sebou tak, aby sme ľahšie uvideli, kde neladíme s celkom. Nemáme sa za čo hanbiť, priznanie a náprava omylov posilní náš charakter.
• Pozorne sa rozhliadnime okolo seba, aby nás nezvábil  ligotavý obal. Najväčšie poklady ležia blízko nás a v nás. Sú zadarmo.
• Človeku je ľahšie, keď nekráča životom sám. Pestujme priateľstvá, aj  keď je človek v rozhodujúcich okamihoch sám.

Tento rok  sa potrebujeme očistiť a usporiadať  si život.  Darujme si na to čas.  To totiž  nikto za nás neurobí. To je isté. 

Srdečne

Eva