Ako dieťa som občas snívala o princovi, no denne o krásnom a šťastnom domove. Sny sa začali meniť na realitu, keď sme, ako mladá rodina, dostali v roku 1983 byt v Petržalke a ja som sa celá vložila do jeho zariaďovania. Stála som v dlhom rade na koberce, hľadala a dlho čakala na nábytok, dala vyrobiť garniže na mieru a keď som naďabila na biele polokreslá ku okrúhlemu stolu, bola som šťastím bez seba. Samozrejme, záclony, závesy a textilné doplnky, som ušila sama.
Neskôr, keď som v roku 1993 uvažovala v čom podnikať, rozhodla som sa pre interiéry. Otvorila som luxusné kuchynské štúdio. Odvtedy s úžasom sledujem premeny bývania na Slovensku.
Po revolúcii si ľudia v panelákoch začali rekonštruovať najprv kúpeľne, neskôr kuchyne. Veľmi túžili po kráse, po dobe uniformného bývania v socializme. Nakupovali nábytok a doplnky v zahraničí, lebo na Slovensku bola ponuka nedostatočná. Budovali rodinné hniezda, väčšinou podľa inšpirácie v časopisoch.
Stálo to námahu a čas, ale robili sme to radi, chceli sme sa doma cítiť dobre.
Predstavte si, že vás v deväťdesiatych rokoch minulého storočia, kamaráti pozvali na návštevu. Kráčate ošumelou chodbou paneláka a zazvoníte pri nových bezpečnostných dverách. Keď odovzdáte pani domácej kvety a vstúpite dovnútra, s hrdosťou Vám ukáže a popíše každý detail rekonštruovaného bytu. Zažijete pozitívny šok, všetko je nové, čisté, farebné, iné ! A hlavne v obrovskom kontraste so stavom miestností za prahom bytu!
To boli prvé lastovičky interiérovej tvorby v panelákoch. Neskôr, keď sa uvoľnila úverová politika, začalo sa prestavovať a stavať vo veľkom.
Záleží nám nielen na vzdelaní, obliekaní výzore a životnom štýle, ale aj na peknom bývaní. Používame služby architektov, necháme si poradiť od dizajnérov, cestujeme, inšpirujeme sa, navštevujeme veľtrhy, sledujeme trendy. Ponuka je široká, radi utrácame za veci do domácnosti. V bytovom vybavení je štandardom to, čo bolo v deväťdesiatych rokoch luxusom. Chceme viac než pekný a kvalitný nábytok.
Chceme harmonický a zdravý domov.
Skúste si odpovedať na nasledujúce otázky, aby ste si uvedomili, ako bývate:
Rada sa rozprávam o bývaní. a keď sa pýtam, čo pre ľudí znamená domov, zvyčajne odpovedajú, že je to miesto …
…. „kde sa rád vraciam … kde sa cítim bezpečne … kde je hrejivá atmosféra … kde ma nikto nevyrušuje …,kde sa môžem liečiť … môžem sa tam schovať, schúliť do seba … čaká tam mňa teplé jedlo … sú tam tí, ktorých milujem a ktorí milujú mňa“…
Áno, útulný domov súvisí s pocitom tepla a bezpečia.
Ale z praxe poznám luxusné domy, ktoré pôsobia chladno, človek sa v nich cíti ako vo výstavnej sieni, a niečo im chýba. V niektorých z nich bývajú ľudia, ktorí hladujú. Preplnená chladnička nezaženie tento druh hladu. Mám na mysli hlad po pozornosti, energii a láske.
Vidím to tak, že príbytok, od ktorého máme kľúče, sa stane domovom vtedy, keď k nemu nadobudneme citový vzťah. Ide o proces, nie je to jedno rázový akt.
Vychádzam z predpokladu, že človek je generátor emócií a jeho emočné prežívanie sa ukladá v poréznych materiáloch. V látkach, kobercoch, omietke, nestráca sa. Po rokoch vyžaruje späť do miestnosti. To dokážeme cítiť a rozpoznať, napríklad v zmene našej nálady, po vstupe do priestoru.
Naše zmysly si pamätajú, čo sme pred rokmi cítili u strýka, a čo u ktorej tety. Nezabudnuteľný je pocit z babičkinej kuchyne, a to nielen z voňavých koláčov, ale z lásky, ktorá z nej žiarila pri varení. Aj keď už babičky niet, v jej kuchyni ju stále cítime.
Srdce človeka je zdrojom, ktorý zapaľuje atmosféru domu.
Ĺudské srdce sa spája so srdcom domu a spolu vytvárajú esenciu, ktorá je základom pocitu domova. Keď sú členovia rodiny spolu radi, vyžarujú to do okolia. Môžu na čas odísť, ale potrebujú sa vrátiť, aby sa občerstvili. Sú zakorenení v mieste. Vedia odkiaľ vyšli a kam patria.
Domov so živým srdcom podporuje šťastie rodiny, živí každého jej člena.
Väčšinou sa skrášľovaním domova zaoberajú ženy. Má to svoj archetypálny dôvod, čo sa mi objasnilo, keď som v mojom vidieckom dome nanášala na steny hlinené omietky. Uvedomila som si, že keď rukami „prehmatávame“ dom, oživujeme ho a dostávame do vedomia.
Historicky bolo úlohou muža postaviť hrubú stavbu domu. Tento predel v čase sa oslávil prípitkom a koláčmi, bola to príležitosť na výdych. A potom sa k práci pridali ženy pri stavbe pece, omietaní a maľovaní stien, udupávaní podlahy. Pri tom sa spievalo, žartovalo, udržiavala sa dobrá nálada. Tieto vedomé rituály utvárali dom a bytosti v ňom, aby človeku pomohli prečkať ťažké časy.
Ani dnes nám nič nebráni, aby sme si pestovali vzťah so svojím príbytkom.
O aktívnom utváraní domova môžeme hovoriť vtedy, keď si uvedomíme existenciu bytostí, ktoré ho s nami obývajú. Pokiaľ ich prehliadame, alebo popierame, vedieme vo vzťahu k domu jednostranný monológ. Vyžadujeme, aby nám slúžil. Z pohľadu celku takýmto konaním samy sebe škodíme.
Bez ohľadu na to, koľko máte rokov a kde práve bývate, vytvárajte si o svojom domove tie najúžasnejšie predstavy, ktorých ste schopní. Lebo šťastný domov nie je v prvom rade otázkou peňazí, ale bytia v prúde energie.
Želám Vám veľa rodinného šťastia.
Eva