Čistenie studničiek

Studničky sú miesta, ktoré nám otvára Matka Zem.

Naši predkovia  uctievali pramene a vážili si vodu, ako darkyňu života.  Podľa tradície čistili studničky na jar mládenci, dievčatá pripravili pre nich  pohostenie.  S príchodom kresťanstva sa tieto miesta zasväcovali Panne Márii, stavali sa pri nich kríže a kaplnky,  ku liečivým prameňom sa konali púte.

Prameň je bod, v ktorom sa stretáva dolný  a horný svet.

Vyrástla som na Hornej Nitre a láske k prírode ma učili rodičia. Otec nás s bratom často brával do Dolného Hája, ktorý nám po generácie patril. Na úpätí kopca,  na hranici lúk a lesa, vyvieralo niekoľko prameňov.  Najväčší z nich sme chodili pravidelne čistiť a prehĺbiť, brávai sme z neho vodu. Ako dieťa som čistila aj tie ostatné, aby sa mohli napiť zvieratá.

Dnes studničky vnímam s rovnakou láskou ako vtedy, ale mám oveľa väčšie pochopenie pre jemný svet  elementárnych bytostí.

Studničku vyčistíme tak, že z nej odstránime lístie a konáre, ktoré do nej navial vietor.  Aby sa mohli napiť zvieratá a ľudia,  je dobré jamku, kde sa hromadí vyvierajúca voda, prehĺbiť.   Použite  svoje prsty ako hrabličky a  precíťte vodu, obtekajúcu vaše ruky.  

Pieseň na zvítanie  s  bytosťami, ktorý majú na tomto mieste domov,    je oblažujúca.

Ak chcete miesto spevniť, mali by sme to urobiť obložením kameňmi  z okolia.  Nepoužívajme betón, lebo cement je substancia, ktorá pôosbí na prírodné bytosti vyrušujúco.  Na sústredenie vody z výveru  je vhodný tradičný drevený válovček, nie plastová trubka.

Je dobré od  konárov  vyčistíť aj miesto okolo studničky a chodníček k nej.  Ak máte  možnosť, vytvorte v potôčiku od výveru malé kaskády z kameňov. Má to rada voda, aj lesné zvieratá.

Ako poctu prírodným bytostiam  môžete vytvoriť  z konárov a kameňov  „land art“, umelecké dielko, alebo  ku prameňu  položiť kytičku kveto.

Na tatkýchto miestach bývajú aj vodné  víly, ktoré majú radi pohyb a tanec.  Okrem nich  tam sídli strážkyňa prameňa,  bytosť, ktorá môže mať  pre nás pripravené posolstvo.

Preto je dobré, aby sme pri studničke v tichu postáli alebo si posedeli.

Posolstvo pre nás, alebo svet, nám môže byť zjavené len v hlbokom tichu.    Úcta ku všetkému stvorenému, to je pocit, ktorý by nás mal, na takýchto miestach,  napĺňať a ktorý nás určite predchne pri stretnutí so strážkyňou miesta.

A každý sa cíti dobre, najmä po dúšku živej, pramenitej vody. Veď ľudské  telo pozostáva vo veľkej väčšine z vody, ktorá nesie informácie  informácie matky prírody. 

Voda je pred tým, než sa vynorí spod zeme, nabitá  mínusovým, jinovým  nábojom. Po jej objavení na povrchu, sa tento náboj mení na plusový, jangový.  Táto premena sa nám deje priamo pred očami. Premieňa sa voda, zem, aj ľudia. 

Nalaďme sa na  múdrosť vody.  Toho, čo nám môže vyjaviť  o sebe a  o nás, je veľa.

Srdečne

Eva