Ako zabíjame Zem

Ilúzia šťastia a blahobytu po ktorom my ľudia tak túžime, sa v okamihu môže rozplynúť! 

Vo vzťahu ku budúcnosti vIdím dve veľké riziká: vojnové konflitky a prírodné katastrofy. Množstvo a rozsah oboch narastá. Sú dôsledkom nevedomého  spôsobou života našej civilizácie, a to najmä v posledných sto rokoch. 

Vybrali sme si vodcu a nazývame ho pokrok. Vďaka technickým vynálezom sme duchovne zleniveli. Neberieme ohľad na nikoho, dokonca ani na seba. Hovoríme o ekologickej kríze, no na očami viditeľnej úrovni, to nestačí. 

Potrebujeme si uvedomiť, že sme na prahu historických zmien planéty.

Zem sa svojím spôsobom, cez prejavy živlov vody, ohňa, vzduchu a zeme, čistí od nánosov, ktorých pôvodcom sme my, ľudia. 

Planéta je živý organizmus, všetko na nej a v nej je vzájomne spojené. Jej organizmus je podobný ľudskému telu.

Každá živá bytosť má krv. KRVOU ZEME JE ROPA. Táto tekutina nese v sebe výživu a silu, ktorú odovzdáva rastlinám, stromom, zvieratám, aj ľuďom. Akú cenu platíme za to, že vyčerpávame vlastnú matku?

Ona je naším domovom. Nesmieme ju zapredávať, ani s ňou zle zaobchádzať.

VODA v prírode, predstavuje LYMFATICKÝ SYSTÉM PLANÉTY. Deficit vody ukazuje na zanesený orgán, ktorý nemôže plniť svoju očistnú a oživujúcu funkciu. Riekami  tečie sila a informácie, ale bytosti riek sú rozhnevané. 

Krajina stráca životnú silu a znečistená voda ukazuje na zakalenú budúcnosť ľudstva.

PÔDU, tvoriacu povrch planéty,  ktorý je z troch štvrtín znečistený,  možno nazvať jej POKOŽKOU. Zdrojmi jej poškodzovania a znečistenia sú  fabriky, doprava, poľnohospodárstvo, atómová energeticka a skládky odpadu.  Erózia vymieľa najvzácnejšiu, hornú vrstvu pôdy, pričom polovica takto spostihnutej pôdy bola vysilená v posledných 100 rokoch.  

LESY  tvoria  PĽÚCA PLANÉTY a v nevyhovujúcom stave je až 80% z nich. Len 10 percent populácie môže dýchať čistý vzduch, ostatní dýchame vzduch s menším obsahom kyslíka a prímesou škodlivých plynov. 

S lesmi sme spojení  PUPOČNOU ŠNÚROU, jej preseknutie znamená pázdno, ktoré všetko pohltí. Prežívame vďaka lesom a ony prežívajú  vďaka nášmu rešpektu. 

PEČEŇOU Zeme sú MOČIARE, ktoré miznú ešte rýchlejšie ako lesy. Nutne ich potrebujeme, pretože z atmosféry odstraňujú  kysličník uhličitý, a navyše, sú strategickými rezervoármi sladkej vody. 

Potrebujeme pestovať geo-kultúru, teda budovať nový vzťah k planéte. Je nám rovnocenným partnerom. Považovali sme ju za neživú, využívali sme jej bohatstvo, brali sme si ho bez ohľadu na následky. 

Ale zem sa vyvíja ako samostatná bytosť, a ľudstvo sa buď do procesu jej premeny zapojí, alebo sa ocitne mimo. Mimo všetkého. 

Proces premeny nevieme pochopiť iba logicky, musíme spojiť  obe polovice mozgu. Teda aj intuitívnu a imaginatívnu kvalitu nášho vedomia. 

Učme sa vnímať všetky bytosti obývajúce Zem. Všetko čo na nej existuje, pulzuje aj v nás.

Máme v sebe minerály, sme rastlinou, aj zvieraťom, aj anjelskou bytosťou. 

Zákony regulujúce vzťah človeka k prírode treba žiť a cítiť v srdci. Nestačí, keď sú napísané na papieri a naďalej Zemi ubližujeme. Zákon, ktorý sa nedodržiava, neexistuje.  Je dobré, keď recyklujeme, čisítme skládky odpadu, do ovzdušia púšťame menej škodlivých plynov. Ale súčasne vybuchujú bomby a zomierajú ľudia. Preto ekológia, ktorá je predpísaná zákonmi rozumu, nestačí. Okrem človeka, žiadna iná bytosť na planéte nepoužíva rozum. Uzavrel sa vo svojej individuálnej  logike.

Potrebujeme čistiť aj vedomie, myšlienkové odpady, ktoré produkujeme sa  ukladajú sa v obale planéty.

V dávnych dobách sme mali obraz o elementárnom svete prírody, ktorý reprezentuje vedomie Zeme. Postupom času sa prekryl závojom zabudnutia.  Zabudli sme na elementárne bytosti aj ducha miesta. Myslíme si, že krajina okolo nás je niečo, čo môžeme používať a skúmať. Ako ľudstvo sme rozdelení, a samy to už nedáme.

Na druhej strane si mnoho ľudí uvedomuje, že sme spolutvorcami toho, čo sa okolo nás deje. A hľadajú cestu, ako z chaosu von. Súčasná geomantia skúma prúdenie energie v krajine, bytosti a vzťahy medzi nimi, ale aj vedomie krajiny.

Venuje sa teda aj informačnej úrovni prírody a planéty. 

Kto má Zem v úcte, vystupuje z procesu jej vykorisťovania. Berie si len toľko, koľko práve potrebuje, nie viac. A s rozširovaním svojho poznania, sa stáva jej ochrancom.

Venuj  Zemi svoj obdiv a radosť z existencie.

Keď otvoríš svoje srdce prírode, ukáže ti svoje tajomstvá! 

To čo ťa pri jej spoznávaní čaká, si vieš dnes ťažko predstaviť. 

Je to cesta dobrodružná a objavná, často ti naskočí husia koža! 

Poznanie, ktoré si takto daruješ, použiješ denne, pre dobro seba aj ostatných. 

Ukáž tajomstvá Zeme svojim deťom! 

Ak sú ešte malé je pravdepodobné, že sa budeš od nich učiť Ty a budete sa sprevádzať navzájom. 

Keď vidíš na obzore horu, poďakuj sa jej, že umožňuje tvoju existenciu. 

Keď sa blížiš k lesu, sleduj hranicu jeho posvätného priestoru, s pokorou a láskavým vnímaním. Môže sa ti stať, že sa ako tvoj sprievodca, prihlási elementárna bytosť.

Pozoruj a rešpektuj ročné obdobia, vnímaj, čo príroda potrebuje. Na jar choď a vyčisti lesnú studničku.  Viac o tom v mojom článku Čistenie studničiek.

Geomantia je aplikovaný druh ekológie.

Keď sa jej človek venuje, ponára sa do jemných úrovní a premieňa seba aj Zem. Radosť z bytia a krása ktorú zažíva je nekonečná, a nie je z tohoto sveta. 

Strážkyňa kameňa